Pýtate sa, kedy? Cez letné prázdniny, keď mnohí z vás vylihovali niekde v Egypte alebo v Španielsku. Aby ste však stretli Španiela či Egypťanku, vôbec ste nemuseli chodiť ďaleko. Veď Egypťanov tu bolo hneď niekoľko, o Španieloch ani nehovoriac.
Na čo sem vlastne všetci títo ľudia prišli?
iEARN (International Education and Resource Network) je organizácia spájajúca učiteľov a žiakov z celého sveta, aby si navzájom pomáhali zlepšovať vyučovací proces, informovali sa o vzdelávaní a vytvárali spoločné projekty. Jej členovia sa každoročne stretávajú v inej krajine, aby si odovzdali skúsenosti.
V roku 2004 sa rozhodovalo medzi Egyptom a nami a, samozrejme, zvíťazila Šrobárka. Preto sa začiatkom júla v Košiciach zišlo približne 300 učiteľov a 100 žiakov zo všetkých možných kútov našej planéty.
Dni sa začínali otváracím ceremoniálom, ktorého súčasťou bola napríklad aj „Fashion Show“, kde ste mohli vidieť rozmanité ázijské odevy, holandské dreváky na dvojmetrovom Albertovi či bodku na čele indických dievčat. Samozrejme, nechýbali ani naši hokejisti.
Naše gymnázium sa v dňoch 11. – 16. júla 2004 stalo multifunkčným zariadením. Konali sa tu prezentácie projektov, premietania filmov, vo švíkoch praskala výtvarná dielňa a tí aktívnejší si natočili aj krátky film.
Školský dvor by ste v tých dňoch len ťažko spoznali – všade viseli farebné vlajky, stáli stany z pomaľovaných plátien a dominovalo veľké pódium.
Na chodbách ste nestretli Fera X. zo 4.F, ale Ahmeda z Egypta, Elisu z Portorika či Yoko z Japonska. Vašou rečou sa stala angličtina a až keď ste na svoju udivenú maminu spustili: „Hi! How are you?“, došlo vám, že ste už doma.
Väčšina účastníkov iEARN-u bola ubytovaná v internátoch na Medickej ulici – mieste s azda najväčšou hustotou nových priateľstiev na meter štvorcový.
Čo by sme to boli za Slovákov, keby sme milým zahraničným hosťom neukázali Tatry, Krásnu Hôrku či Pieniny, ktoré boli pre mnohých synonymom exotiky. Osviežením konferencie bola aj grilovačka na Rybe.
Egypťanom pripadalo náramne vtipné, že jeme mäso s chlebom, no napokon sa aj oni dali nalákať na slovenskú špecialitu.
Večer sme sa všetci nahrnuli do Bužňe, kde nás čakala International Party. Pri vchode nás čašníci vítali s tácňami prípitkov ozdobených slovenskými vlajočkami, na poschodí boli stoly plné dobrôt, zmrzliny a koláčikov. Slováci oživili párty prezlečením sa do karnevalových kostýmov, takže o zábavu rozhodne nebola núdza.
Nakoniec prišiel posledný deň konferencie – poďakovania, záverečné prejavy a Closing Ceremony v Štátnom divadle. Zatancoval nám Taiwan a zaspievalo Slovensko. Práve tam sa objavili prvé známky melanchólie. Bola pred nami posledná noc s našimi, už teraz, priateľmi. Výmena adries, posledné spoločné chvíľky a ráno nám už odchádzal prvý autobus plný priateľov.
A ešte niečo o cudzokrajných hosťoch.
Španielom len veľmi ťažko vysvetlíte, že sa majú ponáhľať. Pre nich niečo ako časová tieseň neexistuje – majú stále čas. To potvrdili aj účastníci z Portorika.
Pri Taiwancoch sa pripravte na to, že všade chodia v skupinkách a ich reakcie často znejú: „Úúú! Óóóh!“ Sú to veľmi milí, stále usmiati ľudia, ktorí sa zaujímajú o každého, o všetko a vždy. Ich humor naozaj stojí za to.
Argentínčania počas nášho leta sedia v školských laviciach, pretože u nich je v tom čase zima. V Egypte by ste ako sedemnásťroční už študovali na vysokej škole.
Tak čo, nie je nám tu dobre? 😉